Belfort

TÝDEN.CZ

19. 8. 2018
Rubrika: O politice

1. invaze do Iráku- výsledek hry USA a OSN

Autor: David Vorovka

29.09.2010 14:48

Irak (1989–1994)

V osemdesiatych rokoch na konci vojny s Iránom Irak ohlásil ambiciózny plán rozvoja, ktorý zahŕňal: zvýšenie využitia nafty následne po objave nalezísk z roku 1987 - porovnateľných so saudskoarabskými; stavanie rafinérií, ropných podnikov a infraštruktúry prístavov; železiarskeho podniku a jedného na spracovanie hliníka; automobilovej fabriky a zaradenia na zúrodňovanie. (125

Britský týždenník The Economist vo vlastníctve Evelyny Rothschildovej sa uchýlil k vyjadreniu, že iracký dlh bude Achilovou pätou Bagdadu a popredný ekonóm Kissinger Associates (poradná firma Henryho Kissingera) Alan Stoga medzi 6. A 8. júnom roku 1989 vyprevadil do Iraku delegáciu anglo-amerických bankárov a naftárov, ktorá žiadala "privatizáciu" irackej ropy na výmenu za úvery. Na iracké zamietnutie Stoga v článku z 19. augusta 1990 prezentovanom v Christian Science Monitor, otvorene žiadal vojnu proti Iraku. Ak by Saddám uskutočnil vlastné ambície," píše Stoga, "Irak by bol schopný dosiahnuť kontrolu nad cenou ropy s následným dopadom aj nad svetovou ekonomikou, ktorá ešte funguje na rope." 127

Toto ale nezapadalo do stratégie tých, čo sa snažia o Svetovú vládu a vyľudnenie planéty. Skutočne, dňa 23. septembra 1991 vo svojom prejave na generálnom zhromaždení Spojených národov americký prezident George Bush st. vyhlásil nástup "svetového impéria", riadeného piatimi stálymi členmi rady bezpečnosti OSN. Bush okrem iného deklaroval, že táto vláda vychádza z konca studenej vojny a z vojny proti Iraku! So 120-tisícimi náletmi, ktoré zničili všetku civilnú a vojenskú infraštruktúru a neušetrili ani potravinové sklady, mosty, mešity, kostoly, archeologické náleziská či civilov a vojakov na úteku, táto "intervencia" Spojených národov spôsobila straty na ľudských životoch v počte medzi 300-tisíc až 500-tisíc obetí bez toho, aby mŕtvi boli zrátaní v dôsledku celkového embarga uvaleného OSN na túto krajinu od zastavenia nepriateľstva až po dnes. Masívne vzdušné bombardovanie použité proti Iraku bolo: porušením Haagskeho dohovoru z roku 1907 a 1923, prestúpením Ženevskej konvencie z roku 1949, porušením Norimberskej charty, Dohovore o genocíde a Deklaráciou ľudských práv OSN. Toto všetko však Spojené národy nezastavilo! (128

Zámienkou tejto vojny bolo odmietnutie Saddáma Husseina stiahnuť sa z okupovaného kuvajtského územia po jeho obsadení 2. augusta 1990. No jasnosť týchto faktov poukazuje na to, že americká vláda systematicky sabotovala každé úsilie, nasmerované na dosiahnutie diplomatických riešení konfliktu a to potom, čo Spojené štáty, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a Francúzsko si poslúžili radou bezpečnosti OSN na vyhlásenie nepriateľstva, ktoré vyprovokovalo irackú inváziu do Kuvajtu! Takýto spôsob postupovania je porušením článku 24 ústavy Spojených národov, prestúpením Norimberskej charty a ďalších medzinárodných dohôd, v neposlednej rade prekročením Ústavy Spojených štátov! (129

No táto vojna mala nastoliť vo svete nový princíp – ten, že imperiálny diktát rady bezpečnosti OSN je medzinárodným zákonom; a tiež sa snažil nanútiť svetu precedens stať sa svedkom neopísateľnej genocídy v podmienkach úplnej nemohúcnosti.

Kto chcel túto vojnu?

Na rozhovoroch 29. augusta 1990 profesor Gregorij Bondarevskij, poradca sovietskej vlády v otázkach Stredného východu poznamenal, že Briti, ktorí vyčítali Sovietom, že zásobovali zbraňami Irak, boli zatiahnutí do "tajných dohôd" na predaj zbraní Bagdadu, dodajúc: "... ak Spojené štáty, či hádam iba Veľká Británia (...) by navrhli nejaký druh ultimáta (...) 28. a 29. júla 1990 Saddám Hussein by sa nebol pohol." (130

Nielenže nedošlo k tomuto ultimátu, no "Ako vyplýva z rozhovorov medzi Saddámom Husseinom a americkým veľvyslancom Aprilom Glaspieom, iba tri dni pred inváziou, USA povzbudili všetkými spôsobmi Saddama na vpád, zatiaľ čo posmeľovali emira Kuvajtu popudzovať proti sebe Irak, až kým sa neodhodlá na tento krok." (131

Diplomatický dokument vrcholného významu potvrdzuje vážnu zodpovednosť americkej a britskej vlády na vypuknutí vojny v Perzskom zálive: v liste, ktorý kráľ Fahd zo Saudskej Arábie zaslal princovi Saad al-Sabahovi, emirovi Kuvajtu, aby sa zúčastnil na stretnutí, ktoré sa malo konať v Gedde 31. júla 1990 so zastúpením Iraku s cieľom hľadať diplomatické riešenie, emir na okraj vlastnou rukou poznamenal, že "...nestane sa nič, čo by sa nezhodovalo s názormi našich priateľov v Egypte, Washingtone a Londýne". (132

V ten istý deň, ako sa uskutočnila invázia, 2. Augusta 1990, Spojené národy prijali "Rezolúciu 660" odsúdenia, požiadavky neodkladného ústupu a hrozby vojenského zásahu. Nasledovali dni horúčkovitej diplomatickej aktivity arabských krajín, no želanie vojny zo strany Spojených štátov, Francúzska a Veľkej Británie bol poznačený týmito urýchlenými opatreniami:

- Dňa 3. augusta 1990 Pentagon potvrdil, že 60-tisíc irackých vojakov bolo rozmiestnených na hraniciach Saudskej Arábie, táto správa sa potom ukázala ako nepravdivá;

- Dňa 4. augusta Bush vyslal výhražnú nótu saudskoarabskému kráľovi Fahdovi pre jeho negociačné úsilie v Bagdade; v rovnaký deň OOP (Organizácia na oslobodenie Palestíny, pozn. preklad.) v Káhire predstavila mierový plán na dovoz irackej ropy, rozmraziac iracké kontá v Európe;

- Dňa 5. augusta 1990 Irak ohlásil začiatok sťahovania svojich vojsk, no na nasledujúci deň Spojené štáty, Francúzsko a Veľká Británia odpovedali svojim rozhodnutím organizovať námornú blokádu proti Iraku, zatiaľ čo Spojené národy prijali "Rezolúciu 661", ktorá ustanovila embargo proti Iraku;

- Dňa 6. augusta Saudská Arábia bola prinútená akceptovať americké vojenské sily na svojom území;

- Dňa 9. augusta Spojené národy prijali "Rezolúciu 662", ktorá zneplatnila irackú inváziu;

- Dňa 10. augusta Káhirský summit arabských krajín predložil už v minulosti prijatú dohodu všetkých zainteresovaných krajín, no Egypt pod americkým tlakom zabránil, aby text dohovoru bol prejednaný a odsúhlasený, predložiac namiesto toho iné riešenie, ktoré medzi iným počítalo s euro-americkou intervenciou v oblasti;

- Dňa 12. augusta Irak navrhol mierový plán pre celú oblasť Stredného východu, no Bush odpovedal vojenským zásahom; nariadil svojim silám v Perzskom zálive zabrániť každému prevozu irackej ropy a v nasledujúci deň odmietol mierový plán navrhnutý Irakom. Iracká vláda odpovedala vojenským zásahom a zajatím cudzích štátnych príslušníkov ako rukojemníkov;

- Dňa 17. augusta "Rezolúcia 664" OSN žiadala oslobodenie rukojemníkov;

- Dňa 19. augusta Saddám Hussein vyhlásil, že prepustí rukojemníkov výmenou za ukončenie vojny proti Iraku; návrh bol zamietnutý a prezident Mitterand poveril francúzske vojenské sily na intervenciu proti akejkoľvek lodi, podozrivej z narušenia embarga proti Iraku;

- Dňa 25. augusta rada bezpečnosti OSN "Rezolúciou 665" vypovedala každý obchodný a finančný vzťah s Irakom, poskytnúc každému členskému štátu Spojených národov právo vojensky zakročiť proti irackému loďstvu. V tomto bode sa úsilie tých, čo chceli vojnu za každú cenu, sústredilo na formovanie koalície štátov tvoriacich súčasť Rady bezpečnosti OSN, na zabezpečenie budúceho súhlasu s francúzsko-anglicko-americkými rezolúciami o vojne proti Iraku.

- Sýrii bola poskytnutá ministrom zahraničných vecí USA Bakerom voľná cesta na dokončenie dobytia Bejrútu: dňa 13. októbra 1990 padol generál Michel Aoun, posledný šéf ústavne zvolenej libanonskej vlády;

- Rusko dostalo pôžičku 7 miliárd dolárov od Saudskej Arábie;

- V novembri Baker navštívil za 24 dní 12 krajín a stretol sa s 18 ministrami zahraničných vecí štátov začlenených v Rade bezpečnosti OSN;

- Egyptu bola sľúbená finančná pomoc a uznané právo nad Líbyou a Sudánom;

- Turecku bol sľúbený sever Iraku bohatý na ropu;

- Dňa 10. decembra Čína dostala pozvanie na vrcholné obchodné stretnutie vysokého významu, prvé od masakry na Námestí Tien-am-men;

- V polovici novembra prezident Bush navštívil šesť krajín počas siedmich dní, aby si zabezpečil hlasy v Rade bezpečnosti OSN; 24. novembra sa Baker stretol s prezidentom a kolumbijským ministrom zahraničných vecí, pričom pohrozil totálnym blokom voči Kolumbii v prípade neochoty hlasovať proti Iraku;

- O dva dni skôr Baker bol v Jemene, kde prezidentova zamietajúca odpoveď stála krajinu zníženie finančnej pomoci z 20,5 milióna dolárov na 2,9 milióna.

Dňa 29. novembra Rada bezpečnosti OSN so zdržaním sa hlasovania Číny a opozíciou Kuby a Jemenu schválila Rezolúciu 678, ktorá dala voľnú cestu vojne proti Iraku! (133

Po viac ako štyroch rokoch zastavenia nepriateľstva voči Iraku OSN vydalo alarmujúci výkrik: "Irak umiera od hladu"! Hľa, ako zodpovedný bezpečnostných intervencii Svetového potravinového programu (inštitúcia Spojených národov) Dieter Hannusch opisoval situáciu v Iraku po návrate z misie v krajine v roku 1995: "To, čo som videl v Iraku, predčí každú predstavivosť: ľudia už vôbec nevládzu. Z 20 miliónov obyvateľov 12 miliónov trávi celé dni v snahe zabezpečiť si niečo na jedenie, a z nich sú dobré 4 milióny, ktoré nedokážu nájsť nič a sú odkázaní na nás. Irak je na okraji priepasti a ak medzinárodné spoločenstvo niečo neurobí, bude mať na svedomí humanitárnu katastrofu!" (134

 

Z DOKUMENTU: OSN – príprava na svetovú diktatúru

 

124./ EIR, Special Report: Why U. N.’s plans…, cit. dielo, s. 121

125./ Nuova Solidariet{, 21. Septembra 1990, ss. 5-6

126./ Nuova Solidariet{, 21. Septembra 1990, tiež"

127./ Nuova Solidariet{, 21. Septembra 1990, s. 6

128./ EIR, Special Report: Why U. N.’s plans…, cit. dielo, s.99

129./ EIR, Special Report: Why U. N.’s plans…, cit. dielo, s. 100

130./ Nuova Solidariet{, 31. Augusta 1990, s. 4

131./ Nuova Solidariet{, 23. novembra 1990, s. 9

132./ Nuova Solidariet{, 13. Apríla 1991, s. 7

133./ EIR, Special report: Why U. N.’s plans…, cit. dielo., ss. 106-110

134./ Giornale di Brescia, 27. Septembra 1995



Nelíbí 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 Líbí
   Hodnocení  2.8

Diskuze

David Vorovka

o politice, mezinárodní situaci, vojenství...
civ. foto.jpg
Oblíbenost autora: 6.78

O autorovi

Dlouhodobě se zabývám otázkami mezinárodní i české bezpečnosti, politickou situací ve světě a dalšími fenomény z historie a současnosti. http://www.facebook.com/david.vorovka

Kalendář

<<   srpen 2018

PoÚtStČtSoNe
  12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
2728293031