Belfort

TÝDEN.CZ

23. 10. 2018
Rubrika: O politice

OSN a genocida lidstva

Autor: David Vorovka

09.10.2010 18:00

"Bola tu katastrofa v El Salvadore, katastrofa v Libanone, rozsiahla pohroma v Kambodži. Nešťastia v ďalších sto krajinách; avšak nepodarilo sa im zaznamenať oceniteľný výsledok pokiaľ ide o nárast svetovej populácie. No aj keby tieto katastrofy zasiahli aj sto "Kambodží", a mohli by vyhladiť tretinu populácie, bolo by to pre demografov slasťou!" (Harald Cleveland, medzinárodný ex-prezident ústavu Aspen)

 

Kambodža (1989 – 1993)

Neúspech operácií Spojených národov na "udržanie mieru" na Balkáne mal smutnú predohru v umierajúcom "mierovom procese" v Kambodži, národe, ktorý trpel hrôzy desaťročia trvajúcej vojny a jednou z najhorších genocíd tohto (minulého, pozn. preklad.) storočia pod Polpotovým režimom v rokoch 1975 až 1979.

Zatiaľ čo masmédiá oplakávali neúspech "mierových operácií", najdrahších v histórii OSN, kambodžské obyvateľstvo čelilo prízraku stupňujúceho sa znovu dobýjania moci Poltpotovskou genocídou, a to vďaka "mierovému procesu" riadenému OSN! Tento "mierový proces" sa začal v júli 1990 po stretnutí amerického ex-ministra zahraničných vecí Jamesa Bakera s ruským ministrom zahraničných vecí Edaurdom Ševarnadzem a s tichým súhlasom Číny (piatym stálym členom rady bezpečnosti OSN) a vytýčil si dva ciele: prvý – dopriať bojovníkom Polpotovych Červených Khmérov dlhý čas na oddych na ich vojenskú reorganizáciu a územnú expanziu z 10 na 20 percent krajiny; a druhý – systematické strhnutie a odzbrojenie kambodžskej vlády vedenej premiérom Hun Senom, ktorý sa dostal k vláde s pomocou vietnamského vojska po vyhnaní Pol Pota. Nebolo to po prvý raz, čo genocída Pol Pota profitovala z podpory kontrolórov Spojených národov! Pol Pot, ktorý vyštudoval na Sorbonskej univerzite v Paríži a bol podporovaný, financovaný a vyzbrojený Čínskou ľudovou republikou, vďačil za svoje vojenské víťazstvo v roku 1975 aj Spojeným štátom! Bez tajného bombardovania neutrálnej Kambodže v roku 1969, ktoré umožnilo ilegálny prevrat Lon Nola (540-tisíc ton bômb zhodených na kambodžské územie, ktoré zabili približne 150-tisíc civilných obyvateľov, dokaličili milión osôb a zničili veľkú časť infraštruktúry v krajine, zľahčiac postup ozbrojencov Červených Khmérov). (121

Pol Pot by nikdy nemohol poraziť Lon Nolove vojská. Toto je dôvod brilantného vyhlásenia Khieu Samphana, Pol Potovho zástupcu, ktorý hneď po víťazstve povedal: "Červení Khméri vyjadrujú) hlbokú vďaku (...) vysokopostaveným americkým osobnostiam, ktoré pomohli a podporovali nás v našej veci."! (122

Po páde Červených Khmérov, napriek strašným správam o genocíde, mučení, o úplnej vojne proti každej forme civilizácie a kultúry, napriek otrockým podmienkam, v ktorých sa ocitlo celé obyvateľstvo, ktoré zapĺňali stránky medzinárodnej tlače, Pol Pot zostával nerušene na svojej pozícii reprezentanta Kambodže v OSN, zatiaľ čo krajinu, prebúdzajúcu sa zo strašného sna genocídy, riadila zločineckým spôsobom OSN!

Kambodža v období po Pol Potovi bola jedinou krajinou na svete, ktorej bola odmietnutá akákoľvek finančná pomoc OSN, ktoré uvádzalo (OSN, pozn. preklad), že jej vláda podporovaná Vietnamom je "nelegálna" a ktoré dospelo až k tomu, že ju vylúčilo z každej medzinárodnej dohody o komunikácii, obchode dokonca aj z Medzinárodnej zdravotníckej organizácie! V tom čase na následky dobre liečiteľných chorôb zomrelo v Kambodži viac detí ako v ktorejkoľvek inej krajine na svete. Viac ako 90 percent sietí vodných nádrží ostalo znečistených, no Spojené národy nepohli ani prstom! Spojené štáty dospeli až k cynizmu, keď prehlásili Kambodžu za nepriateľský štát, znemožniac tak prakticky akejkoľvek neštátnej či náboženskej skupine poskytovať humanitárnu pomoc, posielať lieky či protézy pre desiatky tisíce osôb zmrzačených výbuchmi nášľapných mín, ktorými boli posiate ryžové polia počas vojny. Ani Kuba nikdy nebola postihnutá takouto totálnou tvrdosťou a krutosťou! Po viac ako desaťročí medzinárodnej izolácie, počas ktorej jediným obchodným partnerom bol Sovietsky zväz a východoeurópske krajiny, s ekonomickým úpadkom v týchto krajinách, v auguste 1990 dozreli podmienky na "Mierový plán" navrhnutý OSN. V tomto pláne však politika znovudobytia moci a oddialenia volieb za Pol Pota bola v úplnom súlade s plánom Spojených národov! "Mierový plán" predvídal politické uznanie masového vraha ako bol Pol Pot, ktorý ešte v júli 1990 vyhlásil: "Keby bolo kambodžské obyvateľstvo redukované na milión osôb, avšak skutočných vlastencov, mohli by sme rekonštruovať novú Kambodžu, nezávislú a slávnu!" (123

Nič nebolo vykonané na rozdrvenie brigád Červených Khmérov či na postavenie ich veliteľov pre Norimberský súdny tribunál za zločiny a vyhladzovanie, ktorého sa dopustili, dokonca, vo všetkých dokumentoch Spojených národov bol pojem "genocída" nahradený všeobecnejším termínom "porušenie ľudských práv", alebo "politiky a praktiky nedávneho obdobia" a rezolúcie, ktoré sa odvolávali na "zverstvá na úrovni genocídy, spáchané osobitne počas Pol Potovej vlády" a ktoré žiadali "určenie, uväznenie, vyhostenie či predvedenie pred súd zodpovedných za zločiny proti ľudskosti páchané v Kambodži", a ktoré vyžadovali "zabráneniu návratu moci zodpovedných za genocídne skutky, spáchané medzi rokmi 1975 a 1979", boli OSN vypustené. Zločinec ako Pol Pot sa tak stal uznávanou politickou osobnosťou, hodnou sadnúť si za rokovací stôl!

Dokonca každý pokus thajskej vlády na medzinárodnej pôde, zameraný na izoláciu, vypudenie a zničenie geríl Červených Khmérov bol surovo potlačený! Prvý minister Chatichai Choonhaven s podporou 90 poslancov sa pokúsil uskutočniť regionálnu poradu na izolovanie Červených Khmérov, no tá sa napokon nemohla uskutočniť. Chatichai sa teda stretol s americkým prezidentom Bushom s požiadavkou vyvíjať tlak na Čínu, aby prestala podporovať Pol Pota, no bola mu daná odpoveď, že politické riešenie v Kambodži musí počítať s Pol Potovou vládou! Skutočná odpoveď však prišla o niekoľko dní neskôr, keď vojenský štátny prevrat nahradil prezidenta Chatichaiho generálom Suchindom Kraprayoonom, ktorý sa poponáhľal s vyhlásením: "Ak sa chce nájsť nejaké riešenie pre Kambodžu, musí sa umožniť Červeným Kmérom zúčastniť sa na moci"!

Súčasne misia Spojených národov v Kambodži (UNTAC) sa pokúšala o likvidáciu každej vládnej moci, potláčajúc bez akejkoľvek miery kambodžskú národnú suverenitu. Pod zámienkou, že Kambodža "nemá nijakú vládu", sily UNTAC riadili vedúcich ministrov na "zabezpečenie neutrálneho politického prostredia v očakávaní blížiacich sa všeobecných volieb", zatiaľ čo vyslanci OSN vykonávali priamu kontrolu nad jestvujúcimi hospodárskymi štruktúrami pôsobiacimi na poli zahraničných vecí, obrany, financií, verejnej bezpečnosti, informácií a – iniciatíva bez precedensu – šéf UNCTAC Yasushi Akashi (tá istá osoba, ktorá riadila misiu OSN v bývalej Juhoslávii), prevzal kontrolu nad súdnou mocou a políciou! "Mierový plán" počítal s finančnou pomocou a ekonomickou rekonštrukciou pre Kambodžu: Medzinárodný menový fond (IMF) a Svetová banka sľúbili svoju pomoc, no iba v tom prípade, ak Spojené národy prevezmú väčšinovú kontrolu nad krajinou a potom, ako budú nastolené nové poplatky "na rýchle vrátenie vkladov" - ako to povedal Roger Lawrence, ekonomický poradca UNTAC – dňa 3. Novembra 1992.

Toto je krátka syntéza ďalšej pomoci, ktorú krajina získala: z 880 miliónov dolárov sľúbených na Konferencii v Tokiu roku 1992 na rehabilitáciu Kambodže sa iba 95 o osem mesiacov na to realizovalo; zo 145 miliónov sľúbených zo strany Spojených štátov iba 14 sa dostalo do Kambodže. No všetka táto pomoc skončila v podstate v živení korupcie a inflácie. Zatiaľ čo "plán na obnovu" sa obmedzil iba na vystavenie niektorých hotelov, barov a reštaurácií, (124 v ekonomickej kríze inflácia stúpla ku hviezdam spolu s tarifami prostitútok, ktoré prosperovali zo štedrej distribúcii 800-tisíc prezervatívov misijným silám v Kambodži prostredníctvom OSN!

V júni 1992 sa "mierový plán" začal rozpadávať. Pokus zaradiť vodcov Červených Khmérov do Najvyššej národnej rady sa stretával s neustálym odporom Phnom Penhovho ľudu, ktorý sa vydal do ulíc v snahe vyhľadať zločincov genocídy, aby ich rozmetali. Červení Kméri na to odpovedali masakrami proti kambodžskému ľudu; ostreľovali lietadlá OSN, zajali ako rukojemníkov pozorovateľov OSN, cielene útočili na budovy, v ktorých sa nachádzali a začali systematickú deštrukciu ostatkov infraštruktúry v krajine. Princ Sihanouk na konferencii v januári 1993 oznámil svoju totálnu nedôveru (výpoveď, pozn. preklad) silám Spojených národov a obvinil Spojené štáty, že viedli štátny prevrat v roku 1970 a urobili všetko na zabránenie uskutočnenia kambodžských prezidentských volieb stanovených na máj 1993, ktoré mali ukončiť mandát Spojených národov v Kambodži...

119./ Thomas G. Gulik: The U. N.’s War Against the West. In Humman Events, Washington, D. C., 16. Febru|ra 1985, s . 13 120./ Thomas G. Gulik: The U. N.’s War Against..., s. 14 121./ EIR, Special Report: Why U. N.’s plans…, cit. dielo, ss. 121-122 122./ EIR, Special Report: Why U. N.’s plans…, cit. dielo, s. 122 123./ EIR, Special Report: Why U. N.’s plans…, cit. dielo, s. 124 124./ EIR, Special Report: Why U. N.’s plans…, cit. dielo, s. 121 

 

El Salvador (1989)

Dňa 20. februára 1991 Thomas Ferguson, šéf Latinsko-americkej sekcie Office of Population Affairs, vytvorenej Henrym Kissingerom na uskutočnenie genocídnych politík navrhnutých Memorandom 200 na margo El Salvadoru vyhlásil: "Populácia predstavuje politický problém. Keď sa ľudstvo vymkne kontrole, je nevyhnutné nastolenie autoritatívnej vlády, dokonca fašizmu, na jeho redukciu. (...) Náš program v El Salvadore nefungoval. (...) V tejto krajine bolo príliš veľa ľudí. Ak chceme mať politickú kontrolu nad národom, musíme znížiť úroveň jeho populácie. (...) Najrýchlejším spôsobom na redukciu obyvateľstva je cez hladomor, ako v Afrike, alebo choroby, ako počas morovej epidémie. To, čo sa malo stať v El Salvadore, bola vojna, ktorá by dokázala narušiť distribúciu potravy. Ľudstvo by zoslablo a nastal by hladomor a ľudia by umierali od hladu. V takomto prípade by mohla vzniknúť tendencia rýchlej redukcie obyvateľstva. To sa malo stať v El Salvadore." (116

Okrem plánovaného vyhlásenia genocídy, prípad Salvadoru poslúžil kontrolórom Spojených národov a ich spojencom v departemente amerického štátu ako pokus demilitarizácie a ohraničenia zvrchovanosti jedného národa, ako prvý príklad na následné uvedenie do praxe v iných krajinách. Po desaťročí teroristických aktivít bojovníkov Farabundo Martì Liberation Front (FMLN) spojených s Fidelom Castrom, oficiálna línia pochádzajúca z Washingtonu okolo roku 1988 znamenala, že "mier nevyplýva z vojenského víťazstva", a teda jediným východiskom musí byť dohoda s gerilami politicky ich uznajúc a zveriac im časť moci! Volebné víťazstvo prezidenta Alfreda Cristianiho 1. júna 1989 a jeho vlády v El Salvadore prinieslo moc odporcom politiky dohody s gerilami.

Nasledovala bezprostredná záplava teroristických vrážd, ktoré za čas kratší ako jeden mesiac, skosili najvýznamnejšie postavy Cristianiho vlády: zomrel prezidentský tajomník José Antonio Rodriquez, plukovník Roberto Armando Rivera, bol zranený šéf Najvyššieho súdu Mauricio Gutièrrez Castro, no predovšetkým bol zabitý Edgar Chacòn, šéf Institute of International Relations, ktorý sa opovážil verejne označiť skutočné ciele politiky povoľnosti voči gerilám!

Nasledujúce mesiace boli dejiskom citeľných a svojvoľných teroristických aktov a ekonomickej sabotáže. Zosilňovanie terorizmu a pokračujúca politika cukríka a biča americkej administratívy Georga Busha zahnali v apríli 1990 salvadorskú vládu za rokovací stôl s marxistickými teroristami z FMLN. Toto rokovanie sa konalo vďaka Spojeným národom! a bolo sústredené na dohodu o "ľudských právach", ktorého časťou bola misia pracovníkov OSN, na overenie plnenia týchto dohôd na mieste. Táto misia nemala precedens v histórii Spojených národov, ktoré podľa svojich ustanovujúcich protokolov mali jasný zákaz intervenovať sa do vnútorných záležitostí niektorej z členských krajín!

Toto zrejmé porušenie národnej zvrchovanosti okrem toho, že vytvorilo precedens, otvorilo dvere demilitarizácii a podkopaniu Ústavy a systému salvádorských volebných zákonov. Zbraňou, použitou na dosiahnutie týchto cieľov, bolo vytvorenie komisie "Truth Commision" pod ochranou OSN, ktorá mala vyšetriť obvinenia z porušenia ľudských práv, spáchané v období teroristického vyčíňania. Skutočným cieľom komisie však bolo znovuurčenie pojmu nepriateľa, prevedúc ho z marxistických geríl a nasmerujúc ho na Národnú suverenitu a jej Ozbrojené sily! (117

V jednom prameni vojenskej špionážnej služby Spojených národov bola takto syntetizovaná táto ľstivá operácia proti El Salvadoru: "Mal som možnosť hovoriť s vidiečanmi, gerilami aj vojakmi. Vidiečania nepodporovali gerily. FMLN nebola nikdy veľkou organiz|ciou, tým menej nemala možnosti na vojenské víťazstvo. Jej útoky boli jednoducho zastrašovacie a boli zveličené medzinárodnými médiami. (...) Ich slávna ofenzíva v roku 1989, ktorá umožnila začiatok mierových dohôd nastolených zo strany Spojených štátov (...), bola dosiahnutá mužmi najatými z Nikarague. Nikaragua vyslala 7 000 mužov a útok počítal dohromady s 12000. Ďalších 5 000 bolo postavených zo skupín detí pod 15 rokov, vedených niektorými "internacionalistami". Tí ostatní boli Kubánci, Kolumbijčania a Peruánci. Ofenzíva bola vojenským fiaskom a bolo naozaj ťažké sa spamätať z jej následkov, no v tom čase myšlienka mieru už bola zabudnutá. (...) V rovnakom čase gerily FMLN mohli fungovať iba so zahraničnou podporou. Okrem pomoci zo strany Nikarague tu boli tábory pre utečencov v Hondurase zriadené Medzinárodným červeným krížom. V nich členovia z rodín príslušníkov geríl dostávali jedlo, starostlivosť a ubytovanie, zatiaľ čo obete konfliktu, ktoré nepatrili ku gerilám, zostávali bez akejkoľvek pomoci. (...) Najdôležitejšie vojenské víťazstvá geríl sa udiali v diplomatických rokovaniach a na uliciach amerických miest, a nie na bojových poliach! (...) Dnes existuje zdemoralizované vojsko, ktoré je rozpoltené a ktoré, za krátky čas bude úplne presiaknuté podvratnosťou, pretože je to rozvracanie, čo dnes určuje povýšenie! To sú syntézy mierovej dohody (...). Spojené štáty a Spojené národy sa rozhodli dať moc gerilám FMLN." (118

Podpora OSN národným teroristickým alebo "oslobodzovacím" skupinám s marxistickou pečaťou nemôže priviesť do údivu, ak si uvedomíme, že iba v rokoch 1975 a 1985 tie isté Spojené národy financovali revolučné ozbrojené hnutia, v podstate marxistické, viac ako 133 miliónmi dolárov, z ktorých, nemenej ako 100 miliónov, pochádzalo priamo zo západných príspevkov samotných Spojených národov. (119 Detailnejšie vysvetlené – tieto fondy boli určené SWAPO, African National Congress (ANC), OLP a iným spojeneckým skupinám, ako Červené brigády, Baader-Meinhofskej strane, írskej IRA a Červenému japonskému vojsku. (120

116./ Rozhovor s Thomasom Fergusonom 20. Febru|ra 1981 v týždenníku EIR. 117./ EIR, Special Report: Why U. N. plans…, cit. dielo, ss.146-150 118./ EIR, Special Report: Why U. N. plans…, cit. dielo, ss. 155-156  

 

Somálsko (1992)

"Desiatky tisíc vojakov Spojených národov, ktorí sa zhromažďujú na východe strednej Afriky, sú rozhodne podivuhodným predstavením v moderných časoch. Misia v Somálsku riadená Spojenými štátmi by mohla postaviť míľnik v dosiahnutí "práva na vmiešavanie" (kríženie záujmov, interferenciu, pozn. preklad.) medzinárodného spoločenstva do konfliktov, v ktorých podstata ľudskej biedy sa stáva príliš veľká na to, aby bola iba jednoducho pozorovaná z diaľky." Toto je vyhlásenie zo 14. Decembra 1992 v istom komuniké pre Reuters, polooficiálnu tlačovú agentúru britského Foreign Office. (135

" Akcia podniknutá v Somálsku je iba začiatkom," vyhlásil francúzsky minister pre humanitárne záležitosti Bernard Kouchner v tom istom komuniké, "Ľudia umierajú aj v iných krajinách: v strednom Sudáne, v Libérii, v Mozambiku, v Angole, v Mjanmarsku, v Bosne. Humanitárny zásah a právo na vmiešavanie sú veľké moderné politické idey!" Rozhodujúcim aspektom zásahu v Somálsku bola úplná absencia priznania národnej suverenity štátu, bez akéhokoľvek pokusu maskovať to nejakou legálnou požiadavkou! Francúzsky premiér Pierre Beregovoy objasnil tento bod vyhlásiac: "Naďalej v dejinách ľudstva bude existovať potreba vmiešavania sa, keď ľudské životy sú ohrozené."! (136

Situácia v Somálsku bola očividne zúfalá a humanitný zásah s jeho vojenskou súčasťou bol viac ako potrebný. Podľa názoru riaditeľa medzinárodného červeného kríža Geralda Jonesa, ktorý odznel v jednej diskusii na americkom kongrese, v populácii 7 mil. osôb je milión a pol Somálčanov v ohrození života a ostatných 4,5 mil. potrebuje pomoc. (137 Avšak to, čo bolo schválené, že tie isté anglicko-francúzsko-americké sily, ktoré vyžadovali humanitárny zásah, boli riadené zodpovednými za katastrofu v Somálsku; za situáciu, ktorá teraz bola cynicky využitá ako zámienka na zásah. (138

Zodpovednosť Spojených národov za vytvorenie chaosu v Somálsku vyšla na povrch v októbri 1992, keď osobitný vyslanec OSN v tejto krajine Mohammed Sahnoun podal demisiu po tom, ako tvrdo kritizoval byrokraciu Spojených národov za jej neuveriteľnú pasivitu v Somálsku. "Úplne a kompletne sme absentovali," vyhlásil Sahnoun, "Spojené národy chceli zasiahnuť a ja nechápem, prečo sa tak nestalo. Bolo to príliš veľké zdržanie; tragické zdržanie. Dnes za to platíme (...). Na vlastné oči som videl umierať deti (...), starých (...) a neprišla žiadna pomoc"! (139

Zničenie Somálska bolo priamym dôsledkom akcií, podniknutých západnými vládami, ktoré rozpadom ekonomiky vyprovokovali občiansku vojnu, začatej po páde prezidenta Siada Barreho v januári 1991, po dvadsiatich rokoch jeho trvania pri moci. Hoci v roku 1987 bol vyjednaný úver s Medzinárodným menovým fondom (FMI), v rovnakom roku Somálsko bolo nútené pre svoju hroznú vnútornú ekonomickú situáciu prerušiť vzťah s touto mocnou organizáciou OSN. Medzinárodný menový fond teda prerušil každú pôžičku Somálsku, čo neskôr nasledovali aj ostatní veritelia. Na konci roku 1988 bez akejkoľvek nádeje na pôžičku, bolo Somálsko nútené zaplatiť 47,6 percent zo svojho vývozu za služby spojené s úverom, zatiaľ čo od roku 1987 do 1989 somálska mena musela devalvovať o 460 percent, čo spôsobilo dramatický nárast cien dovážaného tovaru. Následne -pod medzinárodným tlakom - vládna kontrola nad cenami tovaru základnej spotreby bola zrušená: výsledkom bol celkový nárast cien o 200 percent!

V roku 1989, okrem toho v súvislosti s kolapsom ekonomiky, začali silnieť sily opozičného režimu. V tom istom roku pod zámienkou porušenia ľudských práv Spojené štáty zablokovali Somálsku akúkoľvek pomoc: v nasledujúcom roku FMI vyžiadal ďalšiu devalváciu 500 percent somálskych šilingov a dovoz potravín týkajúci sa humanitnej pomoci sa úplne zastavil. V Ríme a ďalších európskych mestách boli organizované konferencie síl opozície prezidenta Barreho, a nato západné veľvyslanectvá a Spojené štáty opustili krajinu! (140

Nasledovala občianska vojna s hrôzami, ktoré opisovala na prvých stranách medzinárodná tlač. Uprostred politického a vojenského chaosu, keď - podľa správy osobitného vyslanca Shanouna - od 4000 do 5000 detí zomieralo každý deň, Spojené národy úplne absentovali; keď humanitárne sily súkromných agentúr boli pomalé v uspokojení potrieb obyvateľstva, byrokracia Spojených národov zadržiavala humanitárnu pomoc v sume 68 miliónov dolárov pod neuveriteľnou zámienkou potreby podpisu nejestvujúcej hlavy štátu krajiny, do ktorej pomoc prichádzala! (141 V Somálsku mali zvíťaziť iba "veľké myšlienky modernej politiky" a "práva na vmiešanie sa " Spojených národov a úplne opovrhnutie zvrchovanosťou členskej krajiny!

133./ EIR, Special report: Why U. N.’s plans…, cit. dielo., ss. 106-110 134./ Giornale di Brescia, 27. Septembra 1995 135./ EIR, Special Report: Why U. N.’s plan…, cit. dielo, s. 163. 136./ EIR, Special Report: Why U. N.’s plan…, cit. dielo, s. 164 137./ EIR, Special Report: Why U. N.’s plan…, tiež 138./ EIR, Special Report: Why U. N.’s plan…, tiež 139./ EIR, Special Report: Why U. N.’s plan…, cit. dielo, s. 165 140./ EIR, Special Report: Why U. N.’s plan…, ss. 165-169. 141./ EIR, Special Report: Why U. N.’s plan…, s. 165 

 

Rwanda (1990-1994)

Otvorená vojna, ktorá vypukla medzi kmeňmi Hutu a Tutsi, začala 6. apríla 1994 v Kigali zostrelením lietadla s prezidentom Rwandy Juvénal-om Habyarimana-om a prezidnetom Burundi Cyprien-om Ntaryamira-om na palube. Títo sa vracali z Tanzánie, kde sa zúčastnili na vrcholnom rokovaní hláv štátov, aby hovorili o zrážkach medzi kmeňmi v tejto zemepisnej oblasti. Po smrti prezidenta sa rozpútala reťaz masakrov. Dňa 25. mája 1994, po hrozných krviprelievaniach, ktoré si vyžiadali stá tisíce mŕtvych a dokaličených, generálny sekretár OSN Boutros-Ghali na jednej tlačovej konferencii v New Yorku obvinil národy sveta za genocídu páchanú v Rwande: "Je to krach nielen Spojených národov, ale aj celého medzinárodného spoločenstva. A všetci sme zodpovedný za tento krach. Nie iba veľké veľmoci, ale aj africké krajiny, mimovládne organizácie a celé medzinárodné spoločenstvo. To, čo sa deje, je genocída." (142

Ak by bol Boutros-Ghali čestnejší, bol by hľadal zodpovednosť za to, čo sa udialo v Rwande nie u iných, ale vo svojom vlastnom dome: v organizáciách OSN – Medzinárodnom menovom fonde a Svetovej banke; a tiež by musel poukázať na zodpovednosť dvoch veľmocí a stálych členov Rady bezpečnosti OSN – Francúzsko a Veľkú Britániu. Zatiaľ čo Francúzsko už dlho podporovalo a ozbrojovalo kmeň Hutu a bolo ochrancom prezidenta Habyarimanu, Belgicko a Veľká Británia s tichým súhlasom podporovali Vlastenecký front Rwandy (RPF) s jeho sídlom v Ugande.

Ako dokumentoval časopis Executive Intelligence Review: "Skaza v Rwande mala počiatok nie vo vražde prezidenta Habyrimanu, ale v invázii vojsk vlasteneckého Frontu Rwandy včlenených do rwandskej armády v októbri rok 1990 do Rwandy s podporou Veľkej Británie"! (143

"Ugandský prezident Musceveni nekonal sám. Jeho zväzky s britskou kráľovskou rodinou sa realizovali cez dve osoby: lady Lindu Chalkerovú, ministerku Oversee Development chránenú Margret Thatcherovou a Tinyho Rowlanda, prezidenta Lonrho Corp. a od roku 1961 šéfa lobistickej skupiny genocídnych vojen v Afrike (144, ktorý uviedol Chalkerovú do najvyšších kruhov britskej moci. (...) Chalkerová bola prvou zahraničnou osobou, ktorá sa stretla s prezidentom Muscevenim po jeho nástupe k moci v Kampale roku 1986 (...) a, ako si posťažoval jeden britský expert, trávila príliš veľa svojho času v oblasti stredovýchodnej Afriky a v Ugande." (145

Oddiely vojsk RPF potlačené francúzskymi parašutistami pri Kigali, po invázii roku 1990 ovládli ešte Rwandu, roku 1991 dobyli mestečko Ruhengeri a spôsobili útek 200-tisíc Hutuov. V priebehu roku 1992 nájazdy vojakov RPF v Rwande pokračovali a vo februári 1993 prevzali kontrolu nad oblasťou na severe krajiny, povraždili 40-tisíc Hutuov a zahnali zvyšok miestneho obyvateľstva. Pokračujúce vpády vojsk RPF v Rwande sa odohrávali v národných parkoch Gorilla, Volcans a Virunga nachádzajúcich sa na hraniciach s Ugandou a využívaných ako základne pre ich útoky. Dnes sú tieto národné parky spravované World Wildlife Fund (WWF) mimovládnou organizáciou OSN, ktorá presne šesť mesiacov pred inváziou prevzala kontrolu nad troma parkami s programom Gorilla protection program! Opätovné pokusy vládnych vojsk v Rwande vytlačiť povstalcov z parkov boli systematicky odsúdené medzinárodnou tlačou a WWF. (146

Počas roku 1993 Rwanda upadla do najhoršej biedy. V marci tohto roku FAO ohlásila nebezpečenstvo sucha, ktoré mohlo skosiť 800-tisíc ľudí. No nič sa neurobilo! Naopak, uskutočnil sa tlak na prezidenta Habyarimanu, aby vytvoril vládu národnej jednoty, ktorá by mala zahrňovať aj disidentských Hutuov a Tutsiovský Vlastenecký front Rwandy. Aby sa dosiahol tento výsledok, bolo uvedené do platnosti embargo na fondy určené pre krajinu! (147

V auguste 1993 pod ochranou Spojených štátov a Veľkej Británie prezident Habyarimana bol prinútený podpísať dohodu (Arusha Accords) s opozíciou, poskytnúc Tutsiom z RPF 50 percent miest vo velení vojska a sedem kresiel vo vládnom kabinete. O mesiac nato OSN vyslala kontingent Modrých prílb do Rwandy, aby preskúmal uplatňovanie dohody. Dňa 23. októbra toho istého roku na hraniciach Burundi bol zavraždený prezident Melchior Ndadaye v štátnom prevrate, o ktorý sa pokúsili vojská s prevahou Tutsiov. Dobrých 100- tisíc Hutuov bolo zmasakrovaných a ďalších 700-tisíc bolo prinútených na útek z krajiny, no medzinárodná tlač tomu nevenovala ani správičku! V marci nasledujúceho roku bolo taktiež v Burundi zabitých ďalších 40-tisíc Hutuov. (148

Po 6. apríli 1994, keď bolo zostrelené lietadlo na palube s prezidentom Rwandy Juvenalom Habyrimanom a prezidentom Burundi Cyprienom Ntaryamirom, sa začalo v krajine krviprelievanie a vojská RPF začali inváziu do Rwandy prechádzajúc cez národné parky Virunga a Akegera. Dňa 19. apríla vojská OSN (2 500 Belgičanov) opustili krajinu a Spojené národy nastolili embargo na dovoz zbraní rwandskej vláde! Po zostrelení lietadla manželka zavraždeného prezidenta Rwandy, Agathe Habyarimana v jednom rozhovore z 3. mája v Jeune Africque obvinila belgické vojská OSN, že zostrelili lietadlo a zavinili smrť jej manžela. Letisko, z ktorého bola vystrelená raketa SAM-7, ktorá zasiahla lietadlo, bolo totiž pod ochranou OSN! (149

Pred 7. aprílom 1994 mala rwandská populácia 7,2 milióna ľudí. V septembri toho istého roku bolo približne milión osôb v krajine zabitých a podľa odhadov U. S. Agency for International Development (AID) 2 576 000 osôb sa rozutekalo po krajine a 2 223 000 ušlo do štátov hraničiacich s Rwandou – do Zairu, Burundi, Tanzánie a Ugandy. Osemdesiat percent obyvateľov Rwandy teda bolo zabitých alebo vyhnaných zo svojho domova a z vlastnej krajiny! Vodovodné a elektrifikačné systémy boli zničené! Päťdesiat percent zdravotníckeho personálu a učiteľov bolo zavraždených! Produkcia potravín sa zrútila spoločne so zvyškom ekonomiky a hodnotou rwandského šilingu! A humanitárna pomoc bola pod hranicou minimálnych požiadaviek na prežitie. (150

142./ Executive Intelligence Review, 3. Júna 1994, s. 30 143./ Executive Intelligence Review, november 1994, Special offprint, s. 40 144./ Executive Intelligence Review, november 1994, Special offprint, s. 15. (Lonrho Corp. (http://www.lonrho.com/) v roku 1990 zamestn|val viac ako 100-tisíc osôb v Afrike a bol najväčším súkr. producentom na kontinente a jednou z najsilnejších firiem v oblasti vz|cnych kovov). 145./ Executive Intelligence Review, november 1994, Special offprint, s. 40 146./ Executive Intelligence Review, november 1994, Special offprint, s. 41 147./ Executive Intelligence Review, 3. Jún 1994, s. 31 148./ Executive Intelligence Review, november 1994, Special offprint, s. 42 149./ Executive Intelligence Review, 3. Júna 1994, s. 31 150./ Executive Intelligence Review, november 1994, Special offprint, s. 40

 

Z DOKUMENTU: OSN – príprava na svetovú diktatúru 



Nelíbí 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 Líbí
   Hodnocení  5.71

Diskuze

David Vorovka

o politice, mezinárodní situaci, vojenství...
civ. foto.jpg
Oblíbenost autora: 6.78

O autorovi

Dlouhodobě se zabývám otázkami mezinárodní i české bezpečnosti, politickou situací ve světě a dalšími fenomény z historie a současnosti. http://www.facebook.com/david.vorovka

Kalendář

<<   říjen 2018

PoÚtStČtSoNe
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
293031